november

...

Jediná pravda

Nech akokoľvek znela láska

a čo striebro, hviezdna spiež-

bolo tu vnútro človeka a čosi ako triaška.

Tie slová dnes už sotva vypovieš...

A vždy si stúpal po nich k vyšším cieľom,

priberal sily do dychu,

potom sa po živote hrozne cnelo,

aj sny sa namáhali nenápadne a tak potichu.

A boli úsmevy a boli utrpenia.

Havrany rokov, kto tie kŕdle spočíta?

Ľudia sa nenápadne v sebe menia.

Jediná pravda očitá

(J.Frátrik-Večné dialógy)

hodinka na cestách, čakanie na zelenú a na prezutie pneumatík...

,,, keď si zostriháte vlasný život, zistíte, že nebol ani tak veľmi váš. Patril viac tým, čo šli náhodou okolo... K.Peteraj